Systémové myslenie žiaka v abstrakcii lesného ekosystému
Jana Fedorová, Peter Fedor, Oto Majzlan, Pavol Prokop
Fyziotaktika živočíchov (2011)Cieľom štúdie bolo sledovať možnosti kvantifikácie systémového myslenia v metóde obsahovej analýzy zobrazenia, zhodnotiť stav systémového myslenia žiakov druhého stupňa základnej školy a poukázať na vplyv vybraných faktorov (najmä pohlavia, veku, školy, rodinného zázemia či demografických aspektov) na formovanie environmentálneho povedomia žiakov v rovine ich systémového vnímania environmentálnej reality. Pritom myšlienková koncepcia spisu sa odvíja od týchto základných výskumných problémov a otázok, od ktorých sa následne odvodzujú aj výskumné hypotézy:
- Aké je postavenie systémového myslenia žiaka pri vnímaní environmentálnej reality na príklade abstrakcie lesného ekosystému?
- Korešponduje aktuálna koncepcia environmentálnej a ekologickej výchovy s podporou systémového myslenia žiaka?
- Ktorý subjekt možno považovať za vzor poznatkov a skúseností pri formovaní systémového myslenia žiaka?
- Existujú predispozície žiaka k istej miere jeho systémového myslenia?
Z 3000 oslovených respondentov (zo 40 základných škôl SR) vstúpilo do hodnotenia 1398, viazaných na 13 základných škôl z celého územia Slovenskej republiky. Na základe štatistickej analýzy získanej vzorky možno konštatovať, že priemerný žiak základnej školy vníma lesný ekosystém ako pomerne komplexný a dočasne udržateľný systém s nízkou biologickou diverzitou. Uniká mu ako priestorová heterogenita, pomerne intenzívne registruje človeka ako súčasť lesnej krajiny. Uvedomuje si, že systém pozostáva z biotických aj abiotických komponentov, cíti dynamiku. Problém sa však vyvíja najmä v rovine interakcií, vzájomných vzťahov, ktoré žiak ignoruje. Aj toto je dôkazom nedostatočného systémového myslenia a abstrakcie. Analýza potvrdila význam viacerých faktorov (napr. pohlavie, vek, škola, rodinné zázemie) pri špecificite a formovaní systémového myslenia v procese chápania ekologických systémov.