Človek je už raz taký. Siaha na vzdialenú budúcnosť, ale nedočiahne. Otvára za ňou ruky a pomedzi prsty stráca svoje okolie. Nik si už nespomenie, o koľko tak prišiel. A my? Kráčame za ním celkom nenápadne. Ako vrany po rozoranej brázde. Na okraji dnes už zaprášenej cesty predsa ešte niečo ostalo...

Myšlienka a poslanie

Myšlienka založenia múzea v Senci sa vo verejnom živote objavovala už aj v minulosti a to veľmi oprávnene. Inštitúcia podobného charakteru so zameraním svojej pozornosti na okolitý región vždy absentovala. V bývalom okrese Bratislava – vidiek bolo síce (a existuje dodnes) múzeum zaradené v sieti štátnych múzeí v Pezinku, svojou činnosťou však bolo obmedzené na malokarpatský región. Ďalšie vlastivedné múzeum existuje v Galante, jeho záujem však končí na hraniciach bývalého okresu Galanta (dnes okresy Galanta a Šaľa). Sieť štátnych múzeí zákonite však nemôže pokryť každú teritoriálnu oblasť.

Mestské múzeum v Senci vznikalo v období rokov 2007 – 2009 a na jeho tvorbe sa zúčastnil široko koncipovaný odborný tím pod vedením doc. RNDr. Petra Fedora, PhD. Po slávnostnom otvorení inštitúcie dňa 28. januára 2010 v budove Tureckého domu sa jej vedúcim stal Mgr. Gábor Strešňák.

Mestské múzeum v Senci sprístupnilo v roku 2010 verejnosti dve stále expozície:

  1. Prírodovedná expozícia
  2. Archeologicko - historická expozícia

Expozície v úvodnom roku existencie múzea navštívilo takmer 3200 záujemcov.

Múzeum sa okrem výstavnej činnosti zaoberá najmä:

  • určením zbierkotvorného programu múzea s prácou spojenou s budovaním zbierky (evidencia zbierok a výpožičiek, zmluvné darovaných predmetov, zabezpečenie konzervačných a reštaurátorských prác, existencia depozitára – adekvátnych skladovacích priestorov pre nevystavené zbierkové predmety atď.),
  • vypracovaním a rozbehnutím výskumného programu štúdia prírody Seneckého regiónu.
  • vhodnými prezentáciami výsledkov výskumnej a zberateľskej činnosti, spravidla formou časovo obmedzených výstav a iných výstupov v smere k verejnosti (prednášky, semináre, tlačové výstupy – publikácie, katalógy).

Umiestnenie múzea

Turecký dom

Najvzácnejšou historickou pamiatkou na centrálnom námestí Senca je renesančný kaštielik Turecký dom z polovice 16. storočia. Do roku 1757 sa v ňom konali zasadnutia bratislavskej župy, potom slúžil najmä úradným účelom. Pevnostný charakter objektu dokumentujú oblúčikovité strielne a polkruhové štítky atiky stavbu nielen zdobili ale aj chránili obrancov objektu. Dochovali sa záznamy, že z Tureckého domu viedla podzemná chodba smerom za zástavbu ulice. Ochrannú funkciu mali aj štíty objektu prečnievajúce ponad strechu. Turecký dom zažil útok Turkov v roku 1663. Zaujímavosťou stavby je nárožná valcovitá veža (bastión) typická pre stavby z obdobia tureckých vpádov. Po strate obrannej funkcie bola vo veži miestnosť, kde sa nachádzala a bavila šľachta. Turecký dom bol niekoľko rokov opustený a veľmi zdevastovaný. V roku 1994 bola dokončená nákladná rekonštrukcia tejto pamiatky na náklady mesta Senec.

Prírodovedná expozícia

Prírodovedná časť expozície zachytáva základné aspekty živej a neživej prírody Senca a jeho okolia s osobitným zreteľom na štruktúru, dynamiku a ochranu základných a nosných ekologických systémov. Dotýka sa dominantných formácií od lužných lesov, cez teplomilné dúbravy v neďalekom Martinskom lese až po synantropné biocenózy a agrocenózy. Každý z vybraných ekosystémov je definovaný v základných aspektoch:

  • geologické a geomorfologické pomery
  • klimatické pomery
  • vodstvo
  • pôdy
  • flóra a fauna
  • ochrana prírody.

Archeologicko - historická expozícia

Prezentácia jednotlivých etáp vývoja ľudskej spoločnosti (mladšia a neskorá doba kamenná, doba bronzová, mladšia a staršia doba železná) je koncipovaná na základe archeologických nálezov z lokalít na ktorých prebehol v minulosti archeologický výskum. V expozícii sú okrem vlastných nálezov prezentované aj ich kresbové rekonštrukcie a kresbová a fotografická dokumentácia nehnuteľných archeologických nálezov. Prezentácia stredovekých a novovekých dejín mesta a jeho zázemia je etablovaná na základe faksimílií a reprografií archívnych dokumentov a trojrozmerných predmetov etnografickej povahy a doteraz nepublikovaných archeologických nálezov.