Test z Všeobecnej a environmentálnej ekológie

1. Ekológia je veda o
a. živej prírode
b. neživej prírode
c. vzájomných vztahoch živých organizmov a prostredia, v ktorom žijú a rozmnožujú sa
d. vzájomných vztahoch organizmov bez ohladu na prostredie, v ktorom žijú

2. Prírodné prostredie tvorí
a. súbor všetkého živého v danom prostredí
b. súbor všetkých podmienok, ktoré umožnujú živým organizmom na urcitom mieste žit, vyvíjat sa a rozmnožovat sa
c. súbor všetkého neživého co umožnuje organizmom v danom prostredí žit a obývat ho
d. voda, pôda a vzduch

3. Termín životné prostredie (v globálnom ponatí) v sebe zahrna
a. len podmienky, v ktorých urcitý organizmus (druh alebo skupina druhov) žije a ktoré potrebuje a vyžaduje pre svoj život
b. podmienky potrebné pre existenciu všetkého živého, bez ohladu na druh
c. clovekom vytvorené prostredie – budovy, stavby, obce, rekreacné zariadenia, cesty a pod.
d. prostredie cloveka

4. Ekologická valencia
a. intenzita pôsobenia niektorého ekologického faktora
b. súbor abiotických a biotických faktorov prostredia
c. vyjadruje vzájomné vztahy medzi klimatickými, hydrickými a edafickými faktormi
d. je schopnost organizmov prispôsobit sa urcitému rozmedziu podmienok (faktorov) prostredia

5. Usporiadanie geosfér od stredu Zeme k jej povrchu je nasledovné
a. jadro, zemská kôra, plášt, litosféra, atmosféra, hydrosféra, pedosféra
b. jadro, plášt, zemská kôra, litosféra tvorená vrchnou castou plášta a zemskou kôrou, pedosféra – pôdotvorným procesom pretvorená litosféra, hydrosféra, atmosféra
c. jadro, litosféra, pedosféra, hydrosféra, atmosféra
d. jadro, zemská kôra, plášt, atmosféra, hydrosféra

6. Populácia je biotický systém tvorený
a. skupinou jedincov rôznych druhov (heterotypický súbor jedincov), ktoré žijú na danom území a majú spolocnú históriu
b. všetkými druhmi na urcitom území, ktoré majú medzi sebou vzájomný vztah
c. prevládajúcim druhom na danom území, ktorý urcuje jeho charakter
d. kolektívom jedincov toho istého druhu (homotypický súbor jedincov), ktoré obývajú v urcitej dobe urcité územia

7. Nosná kapacita prostredia predstavuje
a. najväcší pocet jedincov populácie, ktorý je jednotka plochy alebo objemu prostredia schopná uživit
b. velkost prostredia (plochu alebo objem), ktorý môže byt osídlený súcasne viacerými populáciami
c. vplyv prostredia na vzájomné správanie sa populácií
d. cyklické zmeny charakteru prostredia v dlhších casových intervaloch, ktoré sú vyvolané bud faktormi vnútri populácie alebo vonkajšími faktormi

8. Pod pojmom interakcia rozumieme
a. vzájomný kladný vztah medzi populáciami
b. vzájomný negatívny vztah medzi populáciami
c. vzájomný neutrálny, kladný alebo záporný vztah medzi populácia dvoch druhov v rámci jednej biocenózy
d. je to vztah medzi živým organizmom a jeho prostredím

9. Spolocenstvo je
a. súbor živého a neživého v danom prostredí, bez ohladu na ich vzájomné vztahy
b. súbor vybraných populácií, ktoré žijú na urcitom území alebo abiotickom stanovišti s charakteristickými potravovými sietami a tokmi látok a energií
c. heterotypický súbor zložený z populácií rôznych druhov mikroorganizmov, rastlín a živocíchov, ktoré sú vzájomne spojené zložitými vztahmi a ktoré žijú na urcitom stanovišti
d. je tvorené neživou zložkou ekosystému

10. Ekologické dominanty tvoria
a. druhy, ktoré najviac ovplyvnujú toky energie a silno ovplyvnujú prostredie všetkých ostatných druhov
b. najpocetnejší druh v danom prostredí, ktorý potláca rast a vývin ostatných druhov
c. vzácne druhy, ktoré robia prostredie unikátnym
d. druhy, ktoré sú umiestnené na vrchole potravovej pyramídy

11. Prispôsobenie (adaptácia) organizmov
a. je náhla zmena správania sa organizmu vyvolaná zmenami prostredia, ktorá mu umožnuje prežit v zmenených podmienkach
b. je výsledkom prírodného výberu a umožnuje jednotlivým organizmom co najlepšie využitie existujúcich biotických aj abiotických faktorov prostredia
c. nikdy nie je vyvolané zmenami dedicných znakov organizmov a týka sa len organizmov, ktoré sa ocitnú v zmenených podmienkach
d. predstavuje vždy len prispôsobenie sa organizmov prostrediu správaním, ale nedochádza k zmene ich morfológie a fyziológie

12. Ekosystém je
a. sústava spolocenstiev
b. neživé prostredie, ktoré pretvárajú živé organizmy
c. prírodný celok, ktorý zahrna všetky organizmy na urcitom mieste a v urcitom case (spolocenstvo), ktorý nie je v interakcii s fyzikálnymi faktormi prostredia a neprejavuje sa výraznou štruktúrou energetických a trofických väzieb
d. základná funkcná casopriestorová jednotka tvorená abiotickým a biotickým svetom, v ktorej dochádza k obehu látok a toku energie a ktorá je v neustálom styku so svojim okolím

13. Vo vodných ekosystémoch prevláda biomasa
a. primárnych producentov
b. dekompozítorov
c. rýb
d. konzumentov

14. Vrcholným štádiom ekologickej sukcesie je
a. ecesia – obnovenie
b. konkurencia
c. klimax
d. migrácia – kolonizácia

15. Tepelnými úcinkami sa vyznacuje hlavne
a. ultrafialové žiarenie vlnovej dlžky 3-400 nm
b. ultrafialové žiarenie vlnovej dlžku < 260 nm
c. viditelné žiarenie
d. infracervené žiarenie

16. Na základe závislosti teploty od atmosferickej výšky sa vzdušný obal Zeme rozdeluje na 5 základných oblastí
a. stratosféra, mezosféra, troposféra, termosféra, exosféra
b. troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra, exosféra
c. mezosféra, troposféra, stratosféra, ionosféra, homosféra
d. troposféra, chemosféra, stratosféra, heterosféra, exosféra

17. Vplyvom teploty na hustotu vody sa v jazerách a vodných nádržiach vytvárajú vrstvy s rôznou hustotou, ktoré sa nazývajú v smere zhora nadol
a. hypolimnion, metalimnion
b. epilimnion, hypolimnion, skocná vrstva – termoklín
c. epilimnion, termoklín, hypolimnion
d. epilimniom, hypolimnion

18. Stratifikácia tepla v stojatých vodách má v priebehu roka
a. 2 obdobia cirkulácie, 1 obdobie stagnácie a 1 obdobie rozvrstvenia (stratifikácie)
b. 2 obdobia cirkulácie, 2 obdobia stagnácie
c. 1 obdobie stagnácie, 3 obdobia cirkulácie
d. 2 odbobia stratifikácie, 1 obdobie cirkulácie, 1 obdobie stagnácie

19. Väcšie organizmy aktívne plávajúce vo vode patria k
a. sestónu
b. planktónu
c. neustónu
d. nektónu

20. Eutrofizácia je proces
a. zvyšujúci kvalitu vody z dôvodov ich obohatenia o minerálne živiny
b. obohacovania vôd o minerálne živiny v priebehu ktorého vzrastá intenzita biologických procesov vedúcich ku tvorbe nežiaducich monokultúr a intenzívnemu zarastaniu vodnej plochy
c. ochudobnujúci vody o minerálne živiny, cím sa znižuje produkcia primárnych producentov
d. vedúci k zvýšenej kyslosti vôd a vymiznutiu rýb

21. Pod pojmom pôda rozumieme
a. povrchová vrstva zemskej kôry, ktorá je zmesou úlomkov hornín
b. pôdu tvoria odumreté organické zvyšky v rôznom stupni rozkladu
c. pôda je najvrchnejšia cast zemskej kôry (litosféry), ktorá je pretvorená pôdotvorným procesom
d. neživú cast zemského povrchu

22. Živá zložka pôdy sa nazýva
a. pedofón
b. pedosféra
c. edafón
d. humus

23. Organizmy, ktoré strávia celý svoj život v pôde sa nazývajú
a. geofily
b. geoxény
c. xerofyly
d. geobionty

24. Potravové retazce
a. predstavujú cesty energie a látok (tzv. energeticko-materiálové toky) a sú typické pre každý ekosystém
b. predstavujú konzumáciu potravy
c. predstavujú prenos hmoty ale nie prenos energie
d. vyjadrujú nepriatelské vztahy medzi organizmami, ktoré sa požierajú navzájom

25. Rokladace – konzumenty mrtvej hmoty v detrite
a. menia organickú hmotu na humus – humifikujú
b. menia organickú hmotu na minerálne látky – mineralizujú
c. odumretú organickú hmotu ciastocne remineralizujú a ciastocne vytvárajú novú organickú hmotu – humus
d. majú v pôde zvláštne postavenie – viažu atmosferický dusík

26. Množstvo biomasy (energie) na jednotku plochy alebo objemu za urcitý cas vyjadruje
a. pyramída pocetnosti
b. Eltonova pyramída
c. pyramída biomasy
d. pyramída produkcie

27. Primárna produkcia predstavuje produkciu biomasy
a. opadavky
b. zelených rastlín – je výsledkom fotosyntetickej cinnosti producentov
c. konzumentov, dekompozítorov a parazitov
d. dekompozítorov

28. Biogeochemické cykly kvalitatívne a kvantitatívne opisujú
a. import látok do ekosystému
b. kolobehy látok vnútri, prípadne import do a export z ekosystému
c. kolobeh látok v neživej prírode
d. kolobeh látok v živých organizmoch

29. Sedimentacným cyklom sa prvky
a. v biosfére hromadia
b. z biosféry strácajú
c. ich obeh z biosféry sa zrýchluje
d. tento cyklus nemá vplyv na pohyb prvkov medzi abiotickou a biotickou zložkou ekosystému

30. Najzákladnejšími látkovými obehmi alebo cyklami sú
a. hydrologický cyklus, cyklus fosforu a dusíka
b. cyklus kyslíka, uhlíka, dusíka, fosforu a síry
c. cyklus vody, kyslíka, fosforu a dusíka
d. geologický cyklus, hydrologický cyklus, biochemický cyklus