Vybrané terestrické biokoridory a biocentrá v kontaktnej zóne Trnavskej pahorkatiny a Malých Karpát. Hodnotenie biotických pomerov, krajinnej štruktúry a funkčnosti.
Ružičková, J., Lehotská, B., Červenka, J., Ďugová, O., Gombiková, Z., Haceková, Z., Janitor, A., Kalivodová, E., Moravčíková, Z., Nevřelová, M., Petrovič, F.
Trnavská pahorkatina susedí s lesnatým pohorím Malých Karpát, ktoré rozdeľuje a zároveň spája Podunajskú a Záhorskú nížinu. Kontaktné územie troch rozdielnych geomorfologických celkov je významné z hľadiska rozširovania diaspór a migrácií bioty medzi Alpami a Karpatmi. Monografia je zameraná na charakteristiku modelových terestrických (suchozemských) biokoridorov v priestore medzi Malými Karpatmi a vybranými fragmentami lesných komplexov Trnavskej pahorkatiny.
Martinský les pri Senci s južnou časťou Šenkvického hája a les Lindava sú zaradené medzi územia európskeho významu, napriek tomu bolo doposiaľ publikovaných pomerne málo údajov, zameraných na rozmanitosť bioty v daných územiach. V minulosti existovalo úzke prepojenie teplomilných dubových lesov Trnavskej pahorkatiny s lesnými biotopmi Malých Karpát. V súčasnosti sa fragmenty teplomilných dubín stávajú čoraz izolovanejšími, čo je nepriaznivé z hľadiska ochrany druhovej rozmanitosti. Dôsledkom fragmentácie a izolácie biotopov je znižovanie početnosti až vypadávanie citlivých druhov organizmov, ohrozené sú aj druhy s nárokmi na pravidelné denné aj sezónne migrácie, preto pri súčasnej prevahe človeka v krajine nadobúda čoraz väčší význam identifikácia a ochrana migračných trás a biokoridorov v krajine.
V publikácii je spracovaná analýza existujúcich koncepcií ekologických sietí v záujmovom území, charakteristika krajinnej štruktúry, súhrn a doplnenie poznatkov o výskyte vybraných druhov rastlín a živočíchov, analýza faktorov, ovplyvňujúcich možnosti migrácie veľkých cicavcov, identifikácia migračných trás stavovcov, mapovanie kolíznych bodov a existujúcich ekotunelov a ekopodchodov na migračných trasách. Rámcový návrh ekologickej siete ÚSES v záujmovom území v širších krajinno‐ekologických súvislostiach tvoria štyri biocentrá nadregionálneho významu, jedenásť biocentier regionálneho významu, štyri biokoridory nadregionálneho významu a tri biokoridory regionálneho významu, na trasách biokoridorov sú navrhnuté dva zelené mosty (medzi Vinosadmi a Modrou a medzi Dubovou a Častou) a viacero veľkých a stredných ekotunelov.
V práci sú prezentované výsledky výskumu biodiverzity pôdnych mikroskopických húb, vreckatých a bazídiových húb, vyšších rastlín, vtákov, cicavcov (vrátane drobných zemných cicavcov a netopierov), ktoré boli realizované v priestore modelových terestrických biokoridorov Malé Karpaty – Martinský les a Malé Karpaty – Lindava.
Terénny výskum, ako aj spracovanie a vydanie monografie boli finančne podporené z projektov VEGA č. 1/0334/08 „Hodnotenie funkčnosti a kvality biokoridorov v kontaktnej zóne Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny“ a VEGA č. 1/1139/11 „Zmeny konektivity krajiny v kontaktnej zóne Malých Karpát a priľahlých nížin – CONNECA“.