Vegetácia v urbánnom prostredí
Tamara Reháčková, Eva Pauditšová
Vegetácia v urbánnom prostredí (Tamara Reháčková, Eva Pauditšová, 2006)Publikácia „Vegetácia v urbánnom prostredí“ sa zaoberá zeleňou, ako neoddeliteľnou súčasťou urbanistickej štruktúry sídiel, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje obraz mesta. Vegetácia a jej štruktúry v mestách predstavujú fenomén, ktorý je v centre pozornosti nielen obyvateľov, ale aj odborných a vedeckých kruhov. Názory na množstvo, kvalitu, potrebu a funkcie zelene v mestách sa líšia a často sú veľmi subjektívne.
V monografii sú prezentované doterajšie poznatky o urbánnej vegetácii vychádzajúce z prác mnohých slovenských a zahraničných autorov, ktoré sú konfrontované s výsledkami vlastného výskumu autoriek, zameraného na kvantitatívne aj kvalitatívne hodnotenie vegetácie v urbánnom prostredí Bratislavy. Jednotlivé kapitoly publikácie poskytujú prehľad o plošných parametroch a druhovom zložení urbánnej vegetácie, o jej funkciách a sociologických aspektoch. Samostatná kapitola je venovaná spôsobom evidencie vegetácie a využitiu možností geografických informačných systémov pre potreby evidencie urbánnej zelene.
Vybrané mestské časti Bratislavy boli taktiež analyzované z hľadiska hustoty obyvateľstva, podielu plochy verejnej zelene k celkovej rozlohe mestskej časti a tiež z pohľadu zastúpenia verejnej zelene v prepočte na 1 obyvateľa.
Zaujímavé poznatky o urbánnej vegetácii prinieslo porovnanie Bratislavy so šiestimi európskymi mestami (Antverpy – Belgicko, Birmingham – Veľká Británia, Dublin – Írsko, Helsinky – Fínsko, Lipsko – Nemecko a Zürich – Švajčiarsko). Umožnilo objektívnejšie posúdiť často prediskutovávané parametre mestskej vegetácie v Bratislave ako sú: množstvo, kvalita a priestorová distribúcia.
Údaje týkajúce sa urbánnej vegetácie v Bratislave získané v rámci čiastkových výskumov boli spracované tak, aby ich bolo možné rôznou formou prezentovať, vykonávať rôzne analýzy, na základe ktorých boli formulované zistenia a výskumné závery. Ide o údaje dynamického charakteru, ktoré sa v čase menia, preto boli dáta spracované vo forme geografického informačného systému. Takto spravované dáta majú využitie v evidencii, tvorbe, údržbe a ochrane zelene, čo je prezentované v záverečnej kapitole publikácie.
Ukážky spôsobov zaznamenávania a prezentovania údajov získaných z rôznych typov výskumu (celoplošný, reprezentatívny a pod.) sú spracované na rôznej úrovni podrobnosti, od plošného mapovania vegetácie až po evidenciu údajov vzťahujúcich sa na každý jednotlivý strom.