Fragmenty lesov v zastavanom území Bratislavy
Tamara Reháčková, Blanka Lehotská, Marta Nevřelová, Eva Pauditšová, Jana Ružičková
Fragmenty lesov v zastavanom území Bratislavy (Tamara Reháčková, Blanka Lehotská, Marta Nevřelová, Eva Pauditšová, Jana Ružičková, 2007)Publikácia Fragmenty lesov v zastavanom území Bratislavy sa zaoberá postavením zvyškov lesov v mestskom prostredí. V prvej časti sa publikácia venuje administratívnemu usporiadaniu mesta a stručne popisuje jeho prírodné pomery. Dôraz je venovaný hlavne vývoju urbanizácie na území Bratislavy, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila aj vývoj lesov. História lesov Bratislavy je dokumentovaná aj pomocou dobových obrazových materiálov (mapy, veduty a pod.)
Botanický a zoologický výskum bol zameraný na fragmenty lesov, ktoré sa zachovali priamo v zastavanom území. Ide o nasledovných 13 lokalít: Sitina, Líščie údolie, Horský park, Kalvária, lesy v Mlynskej doline a Slávičom údolí, Hrabiny, Panské nivy, Dostihová dráha, Malý Draždiak, Veľký Draždiak, les na lokalite Pieskovisko a Bažantnica. Výskum vegetácie bol zameraný na hodnotenie diverzity a fytocenologickú klasifikáciu spoločenstiev.
Hodnotenie diverzity druhov rastlín a ich spoločenstiev bolo spracované súhrnne pre 6 fragmentov lesov v malokarpatskej časti Bratislavy a pre 7 fragmentov v podunajskej časti na základe 46 fytocenologických zápisov. Vyhodnotené boli nasledovné indikátory: indexy diverzity (Shannonov Hillov) a index ekvitability, zastúpenie počtu druhov celkove, podľa etáží lesného porastu a vo zvolených 9 indikačných skupinách druhov (stanovištne prirodzené druhy bylín a tráv, pravé lesné druhy bylín a tráv, domáce druhy stromov, domáce druhy krov, introdukované druhy stromov, invázne druhy bylín, ohrozené druhy, invázne druhy stromov, synantropné druhy), percentuálny podiel indikačných skupín druhov podľa počtu druhov ako stálejší ukazovateľ pre druhy s premenlivou pokryvnosťou v priebehu vegetačného obdobia a percentuálny podiel indikačných skupín druhov podľa koeficientu ich významnosti (KVi), ktorý bol vypočítaný na základe frekvencie výskytu druhov v zápisoch a ich pokryvnosti. KVi za skupinu druhov bol vypočítaný ako súčet KVi jednotlivých druhov, zaradených do 9 skupín ako objektívnejší ukazovateľ pre druhy drevín a stále druhy bylín v priebehu vegetačného obdobia.
Zoologický výskum bol zameraný na vybrané skupiny stavovcov (obojživelníky, plazy a cicavce) vo fragmentoch lesov urbanizovaného územia. Cieľom bol faunistický výskum podľa stanovištných nárokov vybraných druhov stavovcov a syntéza a interpretácia výsledkov, ktorá bola zameraná na zhodnotenie druhového zloženia, charakteristiku vzťahu vybraných druhov stavovcov k vegetačným štruktúram a porovnanie s výskumom stavovcov vo fragmentoch lesov Bratislavy iných autorov z minulých rokov.
Od r. 1993 je Bratislava hlavným mestom novo konštituovaného štátneho útvaru v stredoeurópskom priestore. Počas uplynulej dekády sa úspešne začlenila do európskeho systému metropol, z čoho vyplynula potreba riešiť mnohé priestorové, demografické, sociálne, ekonomické a tiež environmentálne otázky. Z environmentálneho aspektu považujeme preto za dôležité sledovať a zaznamenávať zmeny, ku ktorým prichádza v dôsledku dynamického stavebného rozvoja a ktoré priamo ohrozujú existenciu prírodných komplexov v zastavanom území mesta.