Cicavce vybraných typov biotopov Trnavskej pahorkatiny (modelové územia Martinský les a Lindava)
Marta Nevřelová
Cicavce vybraných typov biotopov Trnavskej pahorkatiny (modelové územia Martinský les a Lindava) (Marta Nevřelová, 2010)Výsledkom dlhodobého odlesňovania a využívania územia sú zvyšky, fragmenty, zlomky lesov na Podunajskej a Východoslovenskej nížine, v kotlinách a nižších pohoriach. Ostrovčeky lesov v poľnohospodárskej krajine Trnavskej pahorkatiny na prvý pohľad pôsobia takmer nemenne. Niektoré lesy Trnavskej pahorkatiny však pripomínajú už len názvy lokalít na mapách.
Zastúpenie lesov v krajinnej mozaike Trnavskej pahorkatiny sa postupne menilo, v priebehu 20. storočia bola rozloha sedemnástich lesov zmenšená o 40%. Začali prevládať plošne menšie až malé, izolované fragmenty. Trend fragmentácie lesov pokračuje doteraz. Z ekologického hľadiska najviac nepriaznivých zmien prebieha skôr v okolitej krajine. Lesy čoraz viac vzájomne izoluje výstavba diaľnic, ciest, logistických centier a štvrtí rodinných domov v ich tesnej blízkosti.
Šenkvický háj (Szenkowitzer Waldung, Čaníkovský háj, Čenkvický háj) a Martinský les (Zentmartin, Szent Márton, Martinswald) patrili medzi tzv. hájené lesy. Rozloha Šenkvického hája a Martinského lesa sa zmenšila od roku 1747 z 2230 ha veľkého lesného komplexu takmer o 60 %. Šenkvický háj ostal zachovaný ako jeden celok. Martinský les bol rozdelený na viacero častí – fragmentov.
V súčasnosti územie Martinského lesa patrí do katastrálnych území obcí Senec a Veľké Šenkvice, nachádza sa medzi obcami Senec, Šenkvice, Blatné, v blízkosti mestskej časti Senec – Svätý Martin a skladá sa z 3 častí. Dve časti sú súčasťou lesného komplexu Martinský les a tretia časť je tvorená lesným komplexom Šenkvický háj. Celková rozloha územia je 574,59 ha. Územie Martinského lesa je od roku 2004 zaradené medzi územia európskeho významu a tiež do národného zoznamu európsky významných území siete NATURA 2000. Spolu so Šenkvickým hájom predstavuje toto územie významný prvok Regionálneho územného systému ekologickej stability.
Medzi hájené lesy patril aj dubový les Lindava (Lintava, Lintau). Podľa rekonštrukcie na základe archívnej mapy z r. 1748 mala Lindava v tom období rozlohu asi 810 ha. V priebehu 20. storočia sa rozloha lesa zmenšila o 20%. Územie Lindavy v súčasnosti patrí do katastrálneho územia obce Budmerice. Centrálna časť Lindavského lesa je Územím európskeho významu Lindava s rozlohou 378,46 ha. Prírodná rezervácia Lindava bola vyhlásená v roku 1984 na ochranu zachovaných lesných spoločenstiev s charakteristickými lesnými typmi s rozlohou 462 000 m2. Územím prechádza aj biokoridor regionálneho významu - rBK Hajdúky-Lindava, ktorý vedie katastrom obce Dubová, ďalej ide z Modranského katastra k prameňu Vyvieračka a k toku rieky Gidra a po pravom brehu až do obce Budmerice.
Význam týchto území spočíva v tom, že ide o teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši, dubovo-cerové lesy a dubovo-hrabové lesy karpatské. Ponticko-panónske dubové lesy majú ťažisko rozšírenia na Ukrajine a na Veľkej dunajskej nížine a v súčasnosti sú v celom areáli výskytu zachované len fragmentárne. Pôvodné lesy na Trnavskej pahorkatine majú veľký význam ako zdroj prirodzeného genofondu, čo by malo byť zdôraznené v procese a spôsoboch ich ďalšieho využívania a ochrany.
Cieľom monografie je kvalitatívno-kvantitatívne zhodnotenie fauny cicavcov s dôrazom na mikromammaliá v súčasných rastlinných formáciách fragmentáciou ovplyvneného Martinského lesa a Lindavy a zhodnotenie možností ich priestorovej distribúcie a migrácií.