Úvod
To stále šumenie vody M. Válek: Z vody |
|
Dunaj je po Volge svojou dĺžkou vyše 2800 km a priemerným prietokom okolo 6700 m3/s druhou najväčšou európskou riekou. Táto kapitola je síce venovaná ekosystémom Dunaja, ľudskej činnosti na ňom a súvisiacej ochrane prírodných hodnôt s hlavným zameraním na jeho úsek, súvisiaci s územím Slovenska, ale Dunaj si ako významný prírodný fenomén zasluhuje náležitý úvod. Ľudia žili pri tejto rieke od nepamäti. Sotva sa dozvieme všetky mená, akými bola v jednotlivých svojich úsekoch počas ľudskej histórie nazývaná, isté však je, že dnešné názvy vo všetkých živých jazykoch národov obývajúcich povodie sú si veľmi podobné. Od germánskeho nemeckého Donau cez slovanské české, slovenské, ruské a ukrajinské Dunaj, srbské, chorvátske, bulharské Dunav a románske rumunské Dunarea, všetky tieto mená rieky v uvedených jazykoch indoeurópskej skupiny upozorňujú na starobylý názov vychádzajúci z pravdepodobného protoindoeurópskeho, neskôr aj keltského koreňa "danu", označujúceho rieku. Riek s menom rovnakého pôvodu možno menovať hneď niekoľko, napríklad Don, Donec, Dneper, Dnester. Meno rieky prijala za svoje ako Duna aj uralská maďarčina. Dunaj má však historicky známe meno aj v gréčtine – Istros, ktoré sa odvodzuje od v tráckeho a dáckeho termínu pre "silný, rýchly". Majúc na pamäti indoeurópske korene, podobnosť s "is.iras" v sanskrte s rovnakým významom je tiež zjavná, najmä ak sa geograficky vzdelanejšiemu človeku tento koreň pripomenie v menách európskych riek, ako sú povedzme Isar, Isére, Isel, Ijssel alebo aj slovansky blízka Jizera.