2. Dunaj a činnosť človeka


2.1 Regulácie Dunaja a protipovodňové opatrenia

Dunaj odpradávna prinášal ľuďom úžitok, tvoril plavebnú cestu a poskytoval prírodné zdroje. Zároveň Dunaj predstavoval aj ohrozenie, najmä v súvislosti s veľkými letnými aj zimnými povodňami, ktoré boli spôsobené nakopením plávajúcich ľadov a upchatím koryta. Postupne bol veľtok Dunaja s mnohými ramenami a prirodzenou dynamikou regulovaný a upravovaný. S rastom technických možností a znalostí sa zdá, že začína mať človek nad Dunajom prevahu, ale príde ďalšia povodeň a všetko je zase inak. Daň za prílišné skrotenie Dunaja je zas v strate krásy, dynamiky a prírodných zdrojov, ktoré Dunaj prinášal. Čo prinášal a odnášal neskrotený Dunaj mestu Bratislava si možno predstaviť podľa opisu dunajských ostrovov, ktorý spracoval významný historik, geograf a pedagóg Matej Bel (1735).

 

Dunaj v Bratislave podľa Mateja Bela (1735)

Formovanie krajiny v Bratislave činnosťou dunajského veľtoku a zmeny vtedajších ostrovov opísal Bel (1735) v diele "Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica". Autor porovnal svoje poznatky o charaktere ostrovov s Cestopisnými listami Tolliusa z r. 1686. Bel (1735) priblížil "pohľad v smere prúdu rieky, akoby na labyrint ostrovov. Napodiv, tok rieky sa rozštiepil trojmo a ďalej sa do ramien sem i tam vetví a vytvára sedem väčších ostrovov". Tollius spomenul v cestopise len štyri ostrovy, môžeme sa len domnievať, či ďalej necestoval, alebo sa krajina tak zmenila. Napísal: "Vidieť tu poniže mesta štyri ostrovy, z ktorých pravý a ľavý patria grófovi Pálfimu, dva prostredné mestu Bratislave. Ľavý ostrov, ktorý sa nazýva Wolffs-Trüssel, rozprestiera sa do dĺžky dvoch nemeckých míľ. Rozloha pravého ostrova menom Habera je menšia. Prvému ostrovu veľkosťou sa vyrovná väčší mestský ostrov, mešťanmi nazývaný Grossburger-Eylandt. Druhý, ako mestský pozemok, domácou rečou nazývaný Stadt-Grund, je o niečo menší" (v preklade Tibenského et al. 1984).

Bel (1735) ďalej pokračuje v charakteristike, pred očami nám ožívajú ostrovy, ktoré poskytovali obyvateľom hojnosť dreva, sena aj ovocia a zveri, aj keď sa museli pri ich využívaní prispôsobiť dynamike rieky a premenám územia. Možno len súhlasiť s poznámkou Pauditšovej (2007), že okrem iného "podáva autor aj výstižnú charakteristiku situácie, ktorá dementuje ilúzie o šetrnom a vyváženom hospodárení v krajine v minulosti v súvislosti s ťažbou veľkého množstva dreva".

Názvy niektorých spomenutých ostrovov sú dobre rozpoznateľné na mape územia Bratislavy z r. 1753, ktorú spracoval Andrej Erik Fritsch, mestský geometer v Bratislave (obr. 2.1.1).

Obr. 2.1.1: Mapa dunajských ramien a nív, ktoré patrili rodine Pálfiovcov alebo mestu Bratislava
(Zdroj: Fritsch 1753)

... Poniže Enger-Au, kde sa stáča pravé rameno Dunaja, kedysi s holým nábrežím, teraz však po obidvoch stranách obklopeným naplaveninami, nachádza sa mestský pozemok, domácou rečou nazývaný Stadt-Grund. Je to ostrov dlhý asi tisíc dvesto siah, zaberajúci na najširšom mieste šesťsto siah. Najširší je práve oproti mestu, no ani v ostatných častiach sa nezužuje na menej ako na štyristo siah. Má súvislú a pevnú pôdu, ľahko zarastajúcu lesnými stromami. A tak tu možno vidieť ovocné sady i tienisté lesy. A na miestach, kde sa lesy vyrúbali, ba aj medzi sadmi ovocných stromov, sú lúky zelenajúce sa žírnou trávou. A tak ostrov prináša významný osoh nielen z ovocia stromov, ale aj z kosby sena a hojnej ťažby dreva. Mnoho z neho na západnej strane v posledných rokoch urval Dunaj, keď ho na rovinatom boku podomlel. Lepšie sa drží z východnej strany, pretože tam je chránený od útokov rieky ostrovom Habera, ktorý sa ľudovo nazýva Habern. Je to ostrov patriaci grófom Pálfiovcom, okrúhleho tvaru, ak sa odhliadne od jeho hrotu, veľkého bezmála dvesto siah, známeho pod menom Trojuholník. Tento ostrov pred niekoľkými rokmi daroval Mikuláš Pálfi, palatín Uhorského kráľovstva, Pavlovi Jesenákovi, mužovi, ktorý sa uňho skvele zapísal svojimi zásluhami.

Pokiaľ zostala nejaká zem od tohto ostrova na juh, obklopuje ju Dunaj močaristým riečiskom. Východnú stranu ohraničuje väčší tok rieky. Táto časť zarastá hustými lesmi, vhodnými na chov divej zveri, najmä vďaka tomu, že je na nej hojnosť pastvín a dobrá starostlivosť o to, aby zver zbytočne neutrpela ujmu. Nazýva Grosse Burger-Au. Veľmi si zasluhuje, aby sa označoval ako Väčší ostrov, pretože sa rozkladá široko-ďaleko. Hoci na začiatku ho predstavuje užší pás zeme poniže ostrova Habern, od trojnásobného ramena najväčšieho koryta rieky smerom na juh je čím ďalej širší, až dosiahne tisíc päťsto siah.

Nech je akokoľvek veľký, mohol by si právom povedať, že je to lesnatý háj, tu-tam s vysadenými ovocnými stromami, ktoré pretkávajú lúky. Ťaží sa tu rok čo rok ohromné množstvo dreva, čo má na starosti mešťanosta za pomoci horárov. Žijú tu rozličné druhy divej zveri a lesných vtákov. Jelene, daniele, divé svine sú tu udomácnené a schopné rozmnožovať sa, keby sa im venovala starostlivosť. Často sa totiž stáva, že nenáležitým lovom, ak nie priam pytliačením, sa zver vyhubí a potom dlhší čas sa ľudia ňou nemôžu kochať. Zberá sa tu aj seno, na slnečných miestach výdatnejšie, na tienistých skromnejšie. Toľko z opisu Mateja Bela (1735). Kúsok z niekdajšej mohutnosti a dynamiky prirodzeného toku Dunaja, prirodzené lužné lesy možno stále nájsť napr. v Petržalke v Starom háji (obr. 2.1.2).

Obr. 2.1.2: Prírodné zákutie Dunaja, Starý háj v Bratislave Petržalke
(Foto: J. Ružičková, 2005)